Čo sa môžete dozvedieť: Sú medzi nami ľudia, ktorí sú výnimoční v tom čo robia, čo dokázali a svojim spôsobom života inšpirujú iných. Genetika im nadelila talent a oni sa ho nebáli využiť, rozvíjať a obetovať mu niečo naviac a tak dosiahnuť viac ako ostatní. Sú jednoducho GENeticky GENiálni. Prinášame Vám rozhovor s jedným z nich.

Matej Tóth je slovenský atlét, ktorý sa venuje chôdzi na 20km a 50km. Je olympijským víťazom z Ria de Janeiro 2016 v kráľovskej disciplíne chôdza na 50 km a niekoľkonásobný víťaz ankety Slovenský atlét roka. Dva krát bol nominovaný v ankete Atlét roka v Európe. V roku 2016 získal ako prvý atlét v histórií ocenenie Športovec roka na Slovensku. V súčasnosti preteká za klub VŠC Dukla Banská Bystrica. Je dvojnásobným otcom a svoje vedomosti a skúsenosti zo športu už počas svojej stále aktívnej kariéry posúva ďalej mládeži vo svojej Športovej akadémii Mateja Tótha

Hovorí sa, že úspech je len z časti výsledkom vrodeného talentu, viac je to o drine. Ako to je u Vás?

Mať vrodenú predispozíciu je tiež dôležité. Možno ani nie talent ako taký, ale skôr schopnosť znášať záťaž, odolnosť organizmus, dobrú imunitu. Ale oveľa dôležitejšia je systematická a kontinuálna príprava. Môžeme to nazývať aj drina, ale nemusí to byť vnímané negatívne. Pre niekoho je odbehnúť 12km náročný tréning, pre mňa je to relax.

Kedy ste zistili, že by Vás šport mohol baviť?

Od kedy si pamätám, vždy ma bavil šport. Športoval som vždy, všade a rád. Pritom som nebol v ničom obzvlášť výnimočný. Len ma to bavilo. Až od desiatich rokov som sa začal športu venovať serióznejšie. To boli moje atletické začiatky.

Aké  športy ste skúšali, kým ste prišli na to že práve chôdza by mohla byť ten „Váš šport“?

Neorganizovane, len tak s kamošmi, asi všetky- hokejbal na ulici, hokej na zamrznutom jazere, futbal medzi barákmi, bicyklovanie po sídlisku a na dedine, lyžovanie, korčuľovanie, basketbal, volejbal… Zopár tréningov (asi 2) som absolvoval na karate, či na futbale. Ale až do spomínaných 10 rokov, ma viac bavilo „pouličné“ športovanie.

Bol u Vás v rodine niekto športovo nadaný? Po kom ste zdedili gény vy?

Rodičia nás viedli k pohybu a športu a sami radi športovali, ale žiadny šport nerobili na vrcholovej či výkonnostnej úrovni. Aj to svedčí o tom, že rodičia Vám môžu dať viac výchovou ako génmi. Aj keď ja som im vďačný aj za tie gény.

Máte dve dcéry, ktoré vyrastajú v športovej rodine. Prejavuje sa u nich niečo z vašich génov?

Snažíme sa napodobniť našich rodičov. Vedieme ich k športu a pohybu, ale nenútime ich do organizovaného športovania. Je to na nich, či ich niečo zaujme natoľko, že sa tomu budú venovať aj v budúcnosti. Baby sú šikovné, hlavne staršia Emmka aj pracovitá a zodpovedná (venuje sa tancu), ale že by boli prototypom talentovaných super športovcov, to by som netvrdil.

Založili ste športovú akadémiu aby ste pomáhali rozvoju športovej gramotnosti detí. Ako dnešné deti pristupujú k pohybu?

Na moje prekvapenie veľmi pozitívne. Ukazuje sa, že deti chcú športovať, že keď sa im venujete, sú šikovné a je v nich talent. Len na rozdiel od našej generácie, už to nie je také prirodzené na ulici s rovesníkmi, ale treba ich k športu dotiahnuť cez rôzne krúžky, či tréningy. A treba ich zaujať, musia to robiť s radosťou, lebo inak veľmi rýchlo končia. Práve preto sme sa v našej metodike zamerali na to, aby bol tréning zaujímavý, zábavný, pútavý. Podľa našich štatistík, nám za tri roky fungovania akadémie odišlo len 0,4% detí. A to naše tréningy absolvovalo vyše 5000 detí.

Asi mi dáte za pravdu, že rodičia veľa krát vedú deti ku športu ktorý je pre nich ako rodičov srdcová záležitosť, alebo nenaplnený sen ale dieťa nemusí mať práve také predispozície a trápi sa. Je pre trénera dobré poznať predispozície svojich zverencov a viesť tak tréning na základe dokonalého poznania ich genetiky? Ocenili by ste nástroj ktorý Vám to umožní ako trénerovi aj ako aktívnemu vrcholovému športovcovi?

Určite súhlasím. Práve preto sme sa rozhodli zamerať na mladší školský vek. Tam deti vedieme k všeobecnej športovej príprave. Trikrát do roka ich testujeme a následne im vieme odporučiť na aký druh športu majú predpoklady. Ak by bol iný nástroj dokonalejší a vedel by diagnostikovať predispozície, bolo by to pre budúcnosť športu, ale aj pre lepší pocit zo športu u detí, lebo vždy sa radšej venujete niečomu, v čom sa Vám darí a čo Vám ide ľahšie- na čo máte predispozície, vynikajúce. 

Čo ste sa dozvedeli: Byť v konkrétnom športe v konkrétnom momente najlepší a dosiahnuť veľké víťazstvá znamená pre tento moment urobiť viac ako ostatní. Tomuto momentu predchádza dlhá, niekoľkoročná až celoživotná príprava a využitie vedomostí, skúseností ale aj vedy na ladenie všetkých aspektov športovej formy na ten správny okamih. Fakty o  genetických predispozíciách sú nie len pre vrcholových športovcov nesmierne dôležité. Šťastie totiž naozaj praje len pripraveným.

Ďakujem Matejovi za rozhovor, držíme palce pri plnení limitov  a jeho športových snov a veríme, že aj jemu analýza od DNA4fit dokáže pomôcť napredovať ešte viac v jeho kariére a živote.

Foto: BBonline.sk